Supraventrikulární tachykardie
Supraventrikulárne tachykardie majú až na výnimky celkovo nezávažnú prognózu, a to najmä pokiaľ nie je známe iné významné ochorenie srdca. Problémy a symptómy vyplývajú z vysokej tepovej frekvencie, ktorá môže zriedkavo viesť až ku kolapsovým stavom.
Čo je supraventrikulárna tachykardia?
Fyziologická (pokojová) tepová frekvencia sa pohybuje medzi 60-100/minútu.
Za supraventrikulárnu tachykardiu (skr. SVT) označujeme stav, kedy dochádza k náhlemu vzostupu tepovej frekvencie nad 100/minútu (bežne nad 150-200/minútu). Stav veľmi často začína z plného zdravia úplne neočakávane, trvá sekundy, minúty aj desiatky minút a končí spontánne, náhle. V kardiológii rozlišujeme veľké množstvo rôznych SVT. V prevažnej väčšine prípadov sa jedná o nezávažné poruchy rytmu, ktoré svojich nositeľov iba obťažujú a sú nepríjemné – rýchly tep, búšenie srdca, dýchavičnosť, závraty až stavy pred kolapsom.
Čo je príčinou supraventrikulárnej tachykardie?
Veľmi zjednodušene je princípom abnormálnej aktivácie srdcových predsiení. Niektoré predispozície môžu byť vrodené, iné vznikajú počas života. Supraventrikulárne tachykardia sa vyskytujú v každom veku a častejšie sú zistené u žien. Prvé epizódy búšenia srdca môžu byť už u adolescentov.
Aké sú riziká supraventrikulárnej tachykardie?
Supraventrikulárne tachykardie majú až na výnimky celkovo nezávažnú prognózu, a to najmä pokiaľ nie je známe iné významné ochorenie srdca. Problémy a symptómy vyplývajú z vysokej tepovej frekvencie, ktorá môže zriedkavo viesť až ku kolapsovým stavom.
Aká je liečba supraventrikulárnej tachykardie?
Liečbu možno rozdeliť na akútnu, to je v čase rýchlo bežiacej poruchy srdcového rytmu – od rôznych tzv. Vagových manévrov po aplikáciu špeciálnych liekov do žily na zastavenie arytmie, a na liečbu chronickú, ktorá spočíva v odstránení poruchy rytmu pomocou špeciálnych katétrov ( ). Tá je bezpečná a má veľmi vysokú dlhodobú úspešnosť.
Čo môžem robiť, keď mi bola zistená supraventrikulárna tachykardia?
O náleze je vhodné informovať svojho ošetrujúceho lekára, prípadne kardiológa. Ten, na základe dokumentovaného EKG záznamu a ťažkostí pacienta, zvolí optimálny postup liečby vrátane napr. indikácie ku katetrizačnej ablácii.